História, symboly obce

História

Obec Opatovce patrí medzi najstaršie písomne doložené obce na Slovensku. Prvá písomná zmienka o obci sa zachovala v známej zoborskej listine, pochádzajúcej z roku 1113, v ktorej sú popísané majetky benediktínského opátstva na Zobore nad Nitrou. Tento dokument, je jeden z najcennejších písomných dokladov o histórii Slovenska.

Opatovce sú tu zapísané pod názvom Villa trensciniensis sancti Ypoliti. Najstarší nazov obce teda znel „sv. Hypolit“. V ďalších storočiach vystupujú Opatovce pod názvom APATY (1378), APATI (1411), APATHY (1412), OPATOWCE (1773), je teda zrejmé, že od 14.stor. sa obec už volala Opatovce. Ponechala si názov aj vtedy, keď už opátstvu nepatrila, ale prešla do majetku nitrianskeho biskupstva, čo sa udialo v 15.stor. Opatovce vystriedali viacerých vlastníkov, rodinu Velčovských, neskôr rád jezuitov, a po zrušení rádu sa stali Opatovce majetkom Fondu štúdijnej základiny.

Z 18. storočia sa zachovali zmienky o opatovských rybároch a mlynoch stojacich na Váhu. Tradícia mlynárstva mala mimoriadny význam, mlynári sa tešili priazni, záujmu aj váženosti u príslušníkov všetkých stavov. Opatovské mlyny, ako typické riečne mlyny boli charakteristické tým, že samotní mlynári sa starali aj o dopravu obilia a odovzdanie múky. Na dopravu využívali člny, alebo kompu, ktorá premávala medzi Opatovcami a Zárečím. Život obce vždy bol a je spätý s riekou Váh, ktorá mnoho krát pripravila Opatovčanom horúce chvíle. Mnohé z povodní na tejto rieke narobili v obci veľké škody. Obec kvôli povodniam údajne štyrikrát zmenila svoje miesto. Vybudovaním hrádze na tejto rieke odbudli vrásky z čela mnohým obyvateľom obce.

Do roku 1942 bol raritou Opatoviec miestny hlásnik s hlásnickou trúbou, lampášom a halapartňou. Vbudovaním miestneho rozhlasu zanikla jeho potreba.

Do života obce v druhej polovici 19. st. výrazne zasiahla cholerová epidémia, ktorej padli za obeť desiatky ľudí. V rokoch 1880 a 1890 zhorela veľká časť dediny.

Opatovce boli v minulosti poľnohospodárskou obcou, popri veľkostatkárskej pôde vlastnili pôdu aj drobní roľníci. Niektorí z občanov si určite ešte pamätajú ťažké chvíle pri zakladaní jednotného roľníckeho družstva. Hranice chotára sa nemenili až do II. svetovej vojny, kedy časť pôdy začlenili do areálu Letiska v Trečianskych Biskupiciach.

V histórii obce zanechala stopy I. svetová vojna. Cez II. svetovú vojnu pomáhali obyvatelia obce partizánskym jednotkám pri prevoze na loďkách cez rieku Váh. Ján Bulko bol za túto činnosť väznený v koncentračnom tábore Mauthausen. V noci z 8. na 9. apríla 1945 bola obec oslobodená jednotkami Sovietskej armády. Pri prestrelke za obcou zahynul sovietsky vojak, ktorého pochovali na miestnom cintoríne. Po skončení vojny ho exhumovali a previezli na bratislavský cintorín.

Skutočný rozvoj obce nastal po skončení II. svetovej vojny. V roku 1949 bol do obce zavedený telefón, v 50-tych rokoch bolo realizované priame autobusové spojenie s Trenčínom. V roku 1959 zaviedli do obce elektrický prúd.

Začiatky vyučovania v miestnej škole siahajú do druhej polovice 19. storočia. Od 1. septembra 1935 chodili do školy v Opatovciach žiaci z Opatoviec aj Veľkých Bieroviec prvý a druhý ročník, tretí, štvrtý a piaty ročník zasa žiaci z Opatoviec aj Veľkých Bieroviec do školy vo Veľkých Bierovciach. V roku 1942 bola spojená škola Veľké Bierovce so školou v Opatovciach, riaditeľstvo spojenej školy bolo v Opatovciach. Neskôr začali žiaci piateho ročníka už chodiť do školy v Stankovciach. Od roku 1975, kedy bola otvorená nová škola vo Veľkých Bierovciach pre prvý až štvrtý ročník, chodili žiaci z Opatoviec do tejto školy. Od piatej triedy navštevovali školu v Trenčianskych Stankovciach. V roku 2006 bola Základná škola vo Veľkých Bierovciach vyradená zo siete základných škôl, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a  žiaci všetkých ročníkov chodia do školy do Trenčianskych Stankoviec, prípadne Trenčianskej Turnej alebo do Trenčína.

Od roku 1978 je v činnosti Materská škola vo Veľkých Bierovciach, spoločne pre deti z Veľkých Bieroviec i Opatoviec. Na jej budovaní sa brigádnicky podieľali občania z oboch obcí.

Občania obce mali možnosť podieľať sa na činnosti telovýchovnej jednoty, ktorá bola a stále je spoločná s obcou Veľké Bierovce, červeného kríža, zväzu mládeže.

Ku skvalitneniu života prispelo v roku 1970 vybudovanie verejného vodovodu a v roku 1998 plynovodu.

Od roku 2003 sa podarilo v obci zrealizovať vybudovanie časti kanalizácie, vybudovanie parku, športového ihriska, bytovky , pripravili sa možnosti pre individuálnu bytovú výstavbu, prebehla rekonštrukcia budovy obecného úradu, kultúrneho domu, hasičskej zbrojnice, obecnej knižnice, autobusovej zastávky, miestneho rozhlas a verejného osvetlenia. Občania majú k dispozícii novú predajňu potravín. V blízkej budúcnosti nás čaká výstavba kanalizácie a následne rekonštrukcia miestnych komunikácií. Niektoré z uvedených akcií sa nám podarilo zvládnuť s pomocou príspevku európskej únie, štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a mnohých sponzorov.

Symboly obce

Pečať obce

najstaršia pečať obceterajšia pečať obce
najstaršia pečať obce  /  terajšia pečať obce

Najstaršia pečať Opatoviec pochádza z roku 1732, teda z čias keď obec vlastnila rehoľa jezuitov. Je pozoruhodné, že obec sa rozhodla pre samostatný symbol, ktorý nie je ničím spojený so symbolikou jezuitského rádu. Svedčí to o zdravom sebavedomí vtedajšieho predstavenstva obce. Táto pečať je oválna, kruhopis znie PECET . DEDINI . OPATOVEC. 1732. V pečatnom poli vidno nad riekou na nízkom brehu strom a mlyn. Tento symbol obec niekoľkokrát upravila. Posledná pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC OPATOVCE.

Erb obce

Erb obce

Erb obce vychádza z obsahu historickej pečate obce. Obec bola vždy tesne spojená s riekou Váh. Tradícia vodných mlynov v Opatovciach bola veľmi dlhá. Erb obce má podobu: v modrom štíte vpravo zo striebornej pažite vyrastajúca zlatá bezlistá vŕba, vľavo od nej strieborná zlatookná budova mlyna, s pravou stranou prekrytou zlatým mlynským kolesom dolu sa dotýkajúcim zvlnenej modrej päty štítu prekrytej zlatou položenou rybou.

Vlajka obce

Vlajka obce

Vlajka obce pozostáva zo siedmych pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej, bielej, modrej, bielej, modrej a žltej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je troma cípmi, t.j. dvoma zástrihmi, siahajúcich do tretiny listu vlajky.
Zástava Opatoviec má rovnakú kompozíciu ako vlajka, pomer jej strán však nemusí byť vždy 2 : 3. Zástava môže byť aj dlhšia. Zástava na rozdiel od vlajky je vždy pevne pripojená k žrdi, alebo ku krátkemu priečnemu rahnu.

Symboly obce sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou O-9/2006.